Aj keď sa človek pripraví najlepšie ako vie, často narazí na situácie s ktorými nerátal. V takých prípadoch je najdôležitejšie zachovať pokoj a neprepadať panike.
Búrka
V prvom rade si oblečte pršiplášť a podľa možností s ním prekryte aj ruksak. Vypnite mobil, kameru, fotoaparát. Nebezpečenstvo zasiahnutia bleskom zvyšujú všetky kovové predmety. Ak ste v blízkosti reťazí, rebríkov, oceľových lán, skob zatlčených v skalách, rýchlo sa snažte dostať sa od nich čo najďalej. Vyhýbajte sa osamelo stojacim stromom, planinám, kde ste vy najvyšším bodom. Radšej sa ukryte medzi stromy, do jaskyne, pod nohy si dajte karimatku, plastové vrece alebo niečo nevodivé, čupnite alebo sadnite si na to, zakryte sa pršiplášťom, mobil, fotoaparát, kovové predmety dajte do plastového vrecka a odložte ďaleko od seba – aspoň 100 m. Miesto si označte, aby ste veci potom ľahšie našli.
Vždy sa však snaťte búrke radšej vyhnúť!
Vlastná skúsenosť:
Raz nás s dcérou a jej kamarátkou zachytilo blížiace sa hromobitie s búrkou v Malej Fatre pri zostupe z Veľkého Fatranského Kriváňa na Poludňový Grúň. Rýchlo sme vypli mobily, obliekli si pršiplášte a keďže sa na hrebeni nie je kde skryť, ponáhľali sme sa zostúpiť na Chatu pod Grúňom. Mali sme šťastie, lebo okraj búrky smeroval tesne popri nás, nie na nás. Pred Poludňovým Grúňom kdesi v blízkosti udrel blesk, bola to šupa a mne tlaková vlna zhodila kapucňu pršiplášťa z hlavy. Až vtedy som si uvedomil silu tohto živlu, ktorý vám môže ublížiť aj keď vás nezasiahne…
Stretnutie so zvieratami
Vidieť srnky, srnčeky, lane, je vždy veľmi milé a príjemné. Zo stretnutia s diviakom, medveďom, rysom, vlkom má väščina z nás strach. Ak sa im teda chcete vyhnúť, dajte im dopredu vedieť, že ste v lese. Rozprávajte sa, zaspievajte si, nemusíte kričať, zvieratá počujú oveľa lepšie ako my. Ak by ste predsa len narazili na niektorého z našich obávaných predátorov, nepozerajte sa im do očí. Uistite sa, či má zviera únikovú cestu aj iným smerom ako stojíte vy. Neutekajte, radšej pomaly ustupujte, ale neotáčajte sa chrbtom. Polohlasne prehovorte, aby vás zviera mohlo identifikovať, ak váha, či nie ste korisť.
Ak nájdete na zemi mladého alebo zraneného dravého vtáka, upovedomte o tom ochranu prírody na č. 112 (ak chcete priamo, nie cez operátora, číslo nájdete na http://www.sopsr.sk/web/?cl=57) a vyčkajte na pokyny, ktoré vám dajú. Nechytajte ho, môže vám svojimi pazúrmi, zobákom a bleskurýchlou reakciou spôsobiť hlboké a nepríjemné poranenie.
Vlastná skúsenosť:
Pri výstupe na Šimonku v Slanských vrchoch sme s dcérou vystúpili z hustého porastu a ostali stáť ako prikovaní. Cez cestičku 20 m pred nami práve prechádzala obrovská diviačia mama a jej 9 mladých. V momente mi napadli desiatky príbehov o rozzúrených divých svinkách naháňajúcich turistov pri ochrane svojich mláďat. Žalúdok som pocítil až v krku. Celá rodinka však tichúčko a disciplinovane prešla cez chodník a cupitala hlbšie do lesa. Podišli sme ďalej a pozerali za nimi. Odrazu diviačica zastala a obrátila sa oproti nám. Uvedomil som si, čo nám chce povedať. Našu prehnanú pozornosť považovala za hrozbu. Okamžite sa sa pobrali ďalej a všetko bolo v poriadku. Všetci rozprávame jedným jazykom, len musíme byť dostatočne vnímavý.
Zranenia a poranenia
Najčastejšie sa môže človeku v prírode prihodiť toto: úpal, prípadne prehriatie organizmu, nevoľnosť, otlaky, odreniny, porezanie, pomliaždenie, podvrtnutie, vykĺbenie, zlomeniny.
Čo robiť záleží od toho, či je postihnutý schopný s našou pomocou dôjsť na miesto, kde sa zotaví, alebo nie. Nie je dobré okamžite prepadnúť panike a volať horskú službu na číslo 18 300. Najprv zistime čo sa stalo a ako môžeme pomôcť. Upokojme zraneného a ošetrime ho. Pri úpale a prehriatí podajme tekutiny a vytvorme tieň. Rany ošetrime, zastavme krvácanie a previažme. Podvrtnutie ochlaďme a stiahnime obväzom, oblečením. Zlomeninu znehybnime pomocou improvizovanej dlahy z palice, konára a pod. Ak pokračovanie v ceste je riskantné a hrozí ešte väčšia ujma na zdraví, neváhajme a privolajme horskú službu.
Vlastná skúsenosť:
V Západných Tatrách sme raz šli od Ždiarskej chyty na Ostrý Roháč. Pod Plačlivým sme našli miesto na oddych, krásne fotky a desiatu. Neodolal som skvelým picovníkom z kysnutého cesta a zmastil som ich asi 8. Paradoxne mi nepridali, ale ubrali zo síl. Pociťoval som nevoľnosť, zle sa mi dýchalo a točila sa mi hlava. Na jednej z reťazí pod Ostrým Roháčom som mlel z posledného. Veľmi som chcel ten kúsok hore výjsť, no uvedomil som si, že mám blízko ku odpadnutiu. Posedel som preto a zišiel dole. Cítil som sa zahanbený, no vrátil som sa domov zdravý a nikomu som nespôbil starosti navyše.
Strata vecí
Ak stratíte počas túry mobil, peňaženku, doklady, či fotoaparát je to určite veľmi nepríjemná situácia. Majte však vždy na pamäti, že sú to len veci. Neriskujte kvôli nim zdravie! Ak vám to čas, počasie a kondícia dovolí, skúste sa rozpamätať kedy ste naposledy stratenú vec videli alebo použili. Skúste sa kúsok vrátiť, opýtajte sa ľudí, ktorých cestou späť stretnete. Ak nenájdete povedzte čo sa ste stratili v najbližšej chate, stredisku, parkovisko a nechajte kontakt. Dobrí ľudia snáď ešte nevymreli.
Vlastná skúsenosť:
Raz pri zostupe zo Žiarskeho sedla sme míňali rýchlo idúceho mladého muža oproti. Pristavil sa s otázkou či sme niekde pod smerovníkom asi kilometer za nami nenašli mobil. Nepotešili sme ho a tak uháňal ďalej. Neskôr, keď sme sa pri Žiarskej chate chladili kofolou všimli sme si ho prichádzať a pýtali sme sa ho či našiel. So širokým úsmevom kýval hlavou. Hovoril, že sa mu pri smerovníku zošmykol vedľa kameňa, na ktorom chvíľu odpočíval. Mladý muž dobre vyhodnotil situáciu. Vrátil sa tam, kde naposledy stratenú vec použil.
Zablúdenie, tma
Ak ste stratili prehľad kde ste nestresujte. Snažte sa ostať na ceste. V každom prípade vás niekam alebo k niekomu dovedie. Ak stratíte cestu a ocitnete sa v neznačenom teréne choďte skôr smerom dole ako hore. Skôr nájdete menší alebo väčší potôčik, ktorý vás privedie k ľuďom. V takýchto chvíľach oceníte plne nabitý mobilný telefón, prípadne baterku.
Vlastná skúsenosť:
Najmä v turisticky menej navštevovaných pohoriach sa môže stať, že značenie chodníkov nie je spoľahlivé. V Slanských vrchoch turista, ktorý je tu oprvýkrát ľahko staratí značku. Turistické chodníky sa križujú s cestičkami, ktoré vznikli pri ťažbe dreva (a je ich prekvapivo veľa) a rôznymi ako chodníky vyzerajúcimi miestami. Na týchto rázcestiach chýba značenie, a ľahko môžete nesprávne odbočiť. V takých prípadoch sa zíde navigácia v mobile. Aj keď nenájde cestu, ukáže vám smer, ktorým máte pokračovať na dosiahnutie cieľa alebo pre návrat.